cesta do indie

ahojte sme spokojne v Indii v takej malej dedine nad Dharmasalou sme tu uz 8 den a zajtra ideme do New Dehli a potom do Kalinpongu.Sorry,ze sme sa neozvali ale tato stranka nechcela ist. Od Istambulu sa toho vela udialo, tak sa pokusim napisat nieco aspon v skratke. Z Istambulu sme isli vlakom do Elazigu asi 2 dni,po ceste sme sa zoznamili s jednym teplym turkom,takze sme si uzili kopec srandy. odtial sme isli stopom  na hranice asi 900 km. Stop je v Turecku fakt uzasny, maximalne sme cakali 15 min. a uz sme sa viezli. Akurat raz po nas chceli peniaze, ale inac boli vsetci ku nam velmi mily. Same pozvania na caj, pokec o Slovensku a rodine atd. { nastastie sme si kupili slovnik, to nam fakt pomohlo.} jednu noc sme spali pri jazere Van {asi 1/4 Slovenska} okolo hory a ani zivej duse. Fakt krasa. Iran nas privital celkom drsne. Na hranici nas porobili o par dolarov taxikari a menici penazi { odvtedy sme si na hraniciach davali pozor} Nerozumeli sme nikomu ani slovo a nikto nevedel po anglicky, nastastie sme stretli dvoch cechov a nejako sme  sa odtial dostali. Kupili sme si listok z hranic do Teheranu { 7$} V Teherane sme videli jednu brutalnu bitku medzi dvoma skupinami {palice a kamene} v parku a z ruskeho kolesa sme si cely pofotili. Inac sme Iran len prefrcali autobusmi. Moc sa nam nepacil, taka stara komunisticka krajina. Aspon tak  na nas zaposobil { prezamestnanost v restike 8 ludia 15 ludi personal, ludia taky odmerany,zeny zahalene } aj ked je pravda ze na vidieku sme neboli. Pakistan sa nam pacil viac, mozno preto ze sme ho lepsie spoznali. Na hranici sme stretli Imrana s ktorym sme sa po ceste lepsie spoznali { vzal nas pod ochranu vsetko vybavoval za nas, takze sme nemuseli nic riesit,co bola velka pomoc kedze sme nevedeli ich jazyk} Ostali sme u neho v Lahore asi 3 dni. Mato sa doliecoval z ich jedla a ja som sa zatial dost nudil. 3 dni nam sluboval ze nam ukaze Lahore, ale videli sme iba jeho rodinu { fakt velka 7 bratov a 2 sestry }+ susedov a vsetkych jeho priatelov { co bol asi kazdy od predavacov v obchode az po hocikoho na ulici } Vzdy to bolo o tom ze nas predstavil a potom o nas povedal svoj pribeh. Potom ns to prestalo bavit, v kuse pocuvat: no problem { to hovoril na vsetko co sme chceli, samozrejme nikdy to nevyslo} few minute { to hovoril ked sme niekde chceli ist, vzdy to nakoniec bolo min 1hod} Ale zivot priemerneho Pakistanca v Lahore sme celkom spoznali a mozem dakovat, ze som sa narodil na Slovensku. Ludia tam zili ako u nas v 16 stor. ziadna kanalizacia, ziadne kose, sama spina. Tak sme sa zobrali a odisli na hranicu do Indie { museli sme absolvovat povinne fotenie s celou jeho rodinou, co trvalo dalsiu hodinu a je to prihoda sama o sebe. Prisli sme tam o 15 hod. hoci sme sa vybrali o 9 hod. { asi 30 km a isli sme autom s Imranou rodinou} takto v Pakistane ide cas po few minutach . Hranicu zatvarali 15 30 co bolo stastie inac si viem predstavit to lucenie s ich rodinou. O indii vam radsej napisem v dalsom maili mam obavu ci to bude fungovat. Miso + Mato